Ako sa mozog vyrovnáva s mnohojazyčnosťou? Zistenia prekvapia!

S určitosťou sa nedá povedať, ktorý cudzí jazyk je najľahší alebo najťažší. Každý má totiž svoje špecifiká. Dôvody prečo sa učiť cudzí jazyk, by si tiež mal každý zadefinovať sám. Zdá sa však, že mnohojazyčnosť je pre mozog zaujímavou výzvou.

Koľko jazykov niekto ovláda, toľkokrát je údajne človekom. Aj tým najskúsenejším sa však občas podarí zameniť slová z rozličných rečí. Tieto drobné chybičky pomáhajú odhaliť, ako funguje mozog. Prečítajte si, k akým prekvapivým zisteniam prišli vedci.

Doterajšie výskumy ukazujú, že ak chce viacjazyčný človek prehovoriť, všetky jazyky, ktoré ovláda, sa aktivujú súčasne.

Z tohto dôvodu sa jazyky môžu navzájom rušiť, napríklad zasahovať do reči práve vtedy, keď to nečakáte. Môže sa to prejaviť nielen v slovnej zásobe, ale dokonca aj na úrovni gramatiky či prízvuku.

Aby multilingvista hovoril v danej chvíli iba jedným jazykom, potrebuje mať istý proces jazykovej kontroly. Ide o tzv. inhibíciu, teda potlačenie nerelevantných jazykov.

Keď dobrovoľníka ovládajúceho viacero jazykov požiadate, aby pomenoval istú farbu v jednom jazyku a potom ďalšiu farbu v inom, je podľa odborníkov možné zmerať skoky v elektrickej aktivite v častiach mozgu, ktoré sa zaoberajú jazykom a vnímaním pozornosti.

Keď však tento riadiaci systém zlyhá, môže dôjsť k narušeniu a výpadkom. Nedostatočná inhibícia jazyka potom môže spôsobiť, že nečakane použijete iný jazyk, ako ste plánovali. 

Prečítajte si: Jete bezpečné potraviny? Na pravidlo piatich sekúnd zabudnite!

Chyby, ktoré pri rozprávaní robia viacjazyční ľudia, pomáhajú podľa vedcov získať prehľad o tom, ako používame a ovládame jazyky, ktoré poznáme.

„Jednou z najunikátnejších vecí, ktoré sme videli u bilingvistov, keď miešajú jazyky, je, že niekedy sa zdá, že inhibujú dominantný jazyk natoľko, že v určitých kontextoch hovoria pomalšie,“ uviedla pre BBC Tamar Gollan, profesorka psychiatrie na Kalifornskej univerzite v San Diegu.

Gollan pozorovala španielsko-anglických bilingvistov, ktorých nechala nahlas čítať odseky. Tie boli výlučne v angličtine, potom v španielčine, a odseky, v ktorých náhodne zmiešali angličtinu so španielčinou.

Aj keď mali texty pred sebou, pri hlasnom čítaní zmiešaných viet dobrovoľníci s dominantným anglickým jazykom, sem-tam prečítali namiesto napísaného anglického slova španielske.

Gollan tento jav vysvetľuje ako zvrátenie jazykovej dominancie a prirovnáva ho k stavu, v ktorom sa zrazu stanete lepším v písaní svojou nedominantnou rukou.

Môže sa to stať aj vtedy, keď sa učíme druhý jazyk. Keď sa dospelí ponoria do nového jazyka, môže byť pre nich ťažšie získať prístup k slovám z ich rodného jazyka.

Odporúčame: V čom najviac vyniká vaše najmladšie dieťa či jedináčik?

Experimenty odhalili obrátenú dominanciu aj vo výslovnosti. Účastníci niekedy prečítali slovo v správnom jazyku, ale s nesprávnym prízvukom. A opäť sa to stávalo viac pri anglických slovách ako španielskych.

Rovnaký fenomén pozorovali aj pri používaní gramatiky. Stáva sa to najmä vtedy, ak sme ponorení do iného jazykového prostredia.

„Mozog je tvárny a prispôsobivý. Keď ste ponorení do druhého jazyka, ovplyvňuje to spôsob, akým vnímate a spracovávate svoj rodný jazyk,“ povedala Kristina Kasparian, spisovateľka, prekladateľka a konzultantka, ktorá študovala neurolingvistiku na McGill University v Montreale v Kanade.

V rámci výskumu Kasparian a jej kolegovia testovali Talianov, ktorí emigrovali do Kanady a naučili sa angličtinu ako dospelí. Všetci tvrdili, že ich rodný jazyk v každodennom živote príliš nepoužívajú.

Účastníkom ukázali sériu viet v taliančine a požiadali ich, aby ohodnotili, nakoľko sú podľa nich správne. Talianski migranti s väčšou pravdepodobnosťou odmietli správne talianske vety ako negramatické, ak sa nezhodovali so správnou anglickou gramatikou.

U migrantov teda prišlo k zmene preferovaného primárneho jazyka. Potvrdili to aj prístroje, ktoré skúmali mozgovú činnosť počas tejto aktivity.

Podľa vedcov je najlepším spôsobom, ako sa naučiť cudzí jazyk, vystaviť sa mu naplno. Či už pobytom v zahraničí alebo kontaktom s ľuďmi z daného jazykového prostredia.

Niektoré štúdie ukázali, že bilingvisti dosahujú lepšie výkony v úlohách výkonnej kontroly, napríklad v činnostiach, keď sa účastníci musia sústrediť na neintuitívne informácie.

Hovorenie viacerými jazykmi je tiež spojené s oneskoreným nástupom symptómov demencie. Má aj veľký sociálny prínos.

Pozri aj: Sedavé zamestnanie: Aké problémy spôsobuje nášmu telu? Dávajte si pozor!